Andrij Oleksandrovyč Geister bol dobrovoľníkom v cudzineckej légii. Keď sa v roku 2014 vrátil na Ukrajinu, bolo všetko iné. Akákoľvek bežná situácia sa stala pre neho spúšťačom posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD) a nebyť dobráckeho policajného vyšetrovateľa Valeru, ktorý mu ponúkol miesto konzultanta na kriminálnej polícii, ocitol by sa vo vážnych problémoch. Andrij vytváral v práci psychologické profily zločincov. Mal tesne po tridsiatke, no stále nevedel, čo vlastne chce, a život mu uštedroval jednu ranu za druhou. S milovanou ženou sa pohádal a vzápätí dostal správu o úmrtí matky. Kým cestoval na jej pohreb kamsi na juh krajiny, jeho žena v hlavnom meste spáchala samovraždu. Ukázalo sa, že čakala Andrijovo dieťa, ktorému teraz zostávajú mizivé šance na prežitie a lekári bojujú o jeho prežitie. Andrij by najradšej zostal v hlavnom mieste a nepovšimnuto by sa upil na smrť, vyšetrovateľ Valera ho však vyslal na služobnú cestu do zabudnutej dediny, kde má odhaliť sériu vrážd. Jedna po druhej tu mizli mladé ženy a neskôr sa nachádzali ich zohavené telá, posledná obeť však bola iná. Zmizlo šesťročné dievčatko s autizmom a sluchovou poruchou.\nAutor do formy mystického trileru vložil úvahy o vine, pokání a tabu. Ukazuje, že nie všetci, ktorí porušujú tabu, sú zločinci, a nie všetci, ktorí trestajú, stoja na strane spravodlivosti