„Žijem, mám vlastné deti a pri ich výchove sa usilujem o jediné: aby sa nebáli vlastného otca,“ píše Karl Ove Knausgard v treťom pokračovaní cyklu Môj boj. Kniha je napísaná očami malého chlapca. Hovorí o prvej učiteľke, prvej láske a prvej chlapčenskej kapele. O oslavách Vianoc a o návštevách starých rodičov. Chlapec sa učí plávať, chodí na futbalové tréningy, objavuje erotické časopisy a túži spoznať lákavý dievčenský svet. Knausgardova genialita však ďaleko prekračuje rámec tradičného generačného románu. Analyzuje ochromujúci strach mladého chlapca pred otcom a prehlbuje tmu, pocity samoty a smútku, ktoré čitateľ nachádzal v prvých dvoch knihách cyklu. Preložil Jozef Zelizňák sakriti opis