Toto nie je „životopis“ dospievania jedného energiou kypiaceho chalana po osemnásty rok jeho života, ale úctivá mohyla dobe a spôsobu života, ktorý sa pomaličky, no hrdinsky a s hrdosťou porúča. Myslím si, že je dobré občas sa otočiť, nájsť súvislosti, korene karambolov aj úspechov, aby človek i národ mohol korigovať svoje konanie k svetlejšiemu zajtrajšku. Pripomeniem vám bezpečie babkinej periny, mliečne desiate, zemiakové brigády, búchanie hokejok o asfalt, stavebnicu Merkur, céčka, Rubikovu kocku i tamagoči, kristusky, číny, „džínsy“, šumienku za pár halierov, Vitanu, ktorá varila za nás, žuvačku Pedro i bublinové Bajo, „kakavkové“ raňajky, ruskú zmrzlinu, ovocné drene, spreje Lybar a poplašníky vhodené do ohňa, klince položené na koľajniciach, preplnené amfiká aj na rumunských filmoch, tlačenice v autobusoch, megadlhé rady na pomaranče, inšpektora Derricka, príchod hry Tetris, magnetofónové kazety, vznik skupín Citron, Tublatanka, Arakain, Oceán či Monterosa, úmorné zháňanie muziky nakupovaním platní na zakázanej burze na ostravskej Černej louce, namosúrených fízlov vyskakujúcich zo žltobielej lady s nápisom VB, „tajných“, vyhadzujúcich mladých zo škôl za piesne Karla Kryla, hojnosť česko-slovenskej stokorunáčky, Tuzexy i magické bony, umelú úplnú zamestnanosť, absolútnu stratu dôvery k návrhárom mladosti, ale aj túlania po dedinách i lesoch, keď o nás rodičia nevedeli, a keby nebolo zvonov na kostole a zapadajúceho slnka, zabudneme aj na návrat domov. Ak ste vtedy nežili, možno zhíknete, keď sa dočítate o dlhých letných odstávkach teplej vody, búchaniach do televízorov, aby naskočil obraz, strihaní novín, pretože toaletný papier na pár týždňov zmizol z regálov, ale aj o tovare, na ktorý sa chodilo čakať večer pred raňajším otvorením obchodu s dekou pod pazuchou a peniazmi v ponožke. Lepšie sa človeku robí krok, keď vie, kde sa nachádza. Keď stratí v hmle či v snehovej metelici najbližšiu drevenú tyč značiacu chodník, musí sa vrátiť po svojich stopách späť. Ak je situácia krízová, je dobré, ak sa zastaví a štvrťhodinu ticho posedí, aby ho neopanoval zmätok a nespanikáril. A tak som sa otočil a sadol si. Ak máte čas, pomknem sa, hybajte, pookrieme spoločne. To má každá duša rada... Poďte, prejdeme ostravskou šalinou cez žlté spartakiádne kruhy na čunder na Lipno, aby sme na konci v žilinskej menze spoločne zakričali komunistom: „Vypadněte!“ a na konci sa zamysleli, koľko sme toho ako jedinci i spoločnosť vlastne odchodom socializmu stratili a koľko s usadením kapitálu na trón skutočne získali. Paľko von Na časy dospievania spomínajko sakriti opis