V knihe je analyzovaný človek ako ľudská bytosť z hľadiska historického, psychofyziologického, psychologického a filozofického. Je poukázané na jeho spätosť s prírodou a na jeho obdivuhodné tvorivé schopnosti majúce genetickú podstatu. Argumentmi sú ľudia a spoločnosť v dávnoveku ( obdobie starovekého Egypta a Číny), kedy civilizácia a kultúra sa iba rodili a ktoré vytváral práve tento nepoznaný a nevyspytateľný človek bez akéhokoľvek vzdelania, ale s genetickým potenciálom intelektu a tvorivosti v podmienkach interakcie s krutou prírodou. Tento človek, táto ľudská bytosť, majúca v sebe vlastnosti génia, vytváral spontánne, nielen nástroje nutné pre svoju existenciu, ale aj umelecké predmety a diela, ktoré sa stali súčasťou kultúry a civilizácie ľudskej spoločnosti a ktoré obdivujeme dodnes. V knihe je poukázané na jedinečnosť ľudskej autonómie v spoločenskom bytí, na existenčné schopnosti človeka ako ľudskej bytosti nezávislej od prísne organizovanej spoločnosti, štátu, ktorý vznikol ďaleko neskoršie a ktorý začal zasahovať do jeho autonómnosti umelými pravidlami a zákonmi. Tieto prirodzené podmienky bytia sú v knihe aplikované aj na súčasné pomery, civilizáciu a kultúru 21 storočia, v ktorom táto zázračná ľudská bytosť si zachováva jej geneticky podmienené vlastnosti, ktoré sa ani po dlhých tisícročiach v svojej podstate nezmenili. A práve tieto jej tvorivé a adaptačné schopnosti mali by súčasné štátne útvary viac zohľadňovať a využívať ( nie zneužívať), čím by sme boli svedkami toho po čom volajú mnohé politické strany – jednoduchý štát v ktorom občan, tento nevyspytateľný ľudský tvor, bol by slobodnejší a s väčšou účasťou na fungovaní štátu.