Román mapuje z generačného hľadiska spoločenskú i individuálnu ľudskú situáciu v rozmedzí rokov 1968 až 1993 v Československu. Je to prvý pokus o zachytenie obdobia okupácie Varšavského paktu, neskoršej normalizácie, ako aj obratu v novembri 1989 až po zánik spoločného štátu Čechov a Slovákov. V centre pozornosti autora je generácia dnešných štyridsiatnikov, problémy spojené s hľadaním vlastnej identity. Otázku príslušnosti k národu, k štátu, ku komunistickej a neskôr k postkomunistickej moci, k arizáciám, znárodneniu, reštitúciám, privatizácii, ku kresťanskej či židovskej viere, otázku života v diaspóre, ale aj množstvo ďalších tém predstavuje autor v novej, v slovenskej literatúre dosiaľ nereflektovanej podobe.

Žiakov text predstavuje akýsi diskurzívny román, kde ťažisko nespočíva v epickej, dejovej zložke, ale práve v reflexiách a úvahách. V tomto je jeho najväčší prínos – pre čitateľa ako jednotlivca i pre slovenskú literatúru ako celok. (Pavel Vilikovský)

Je to román, v ktorom sa autor pokúša s výnimočným intelektuálnym nasadením pomenovať traumu slovenského židovstva. O tejto knihe sa bude diskutovať nielen ako o literárnom diele, ale aj ako o filozofickej projekcii našich dejín. (Martin M. Šimečka)

Miloš Žiak sa problematike židovskej identity, jej formovaniu a zmenám v jej vnímaní nevenuje po prvýkrát. No ešte nikdy nerozoberal túto otázku na takej vysokej umeleckej úrovni ako v tejto knihe. (Lajos Grendel)

Gold, Zlatko a Zlatoústy je voľným pokračovaním Žiakovho Jewropeana. V prvej knihe sa Miloš Žiak pokúsil dekonštruovať politické a morálne postoje budovateľov komunizmu u nás. Druhá kniha je pokusom o hľadanie koreňov identity a východiská morálnych istôt vlastnej generácie. Odvážny pokus v čase, kedy slovo „identita“ prestáva mať jasný význam a neexistuje nič „vopred dané“, v čom by bolo možne zakotviť morálku. (Egon Gál)