Autorka Ružena Wágner veľmi zaujímavo napísala o svojich cestách v určitom úseku života. Kniha prináša pohľad na hľadanie cesty zo smútku a samoty.

Renáta ostala po smrti 61-ročného manžela sama s pocitmi beznádeje, smútku, nešťastia a hnevu. Vo vzduchu visí otázka, na ktorú nemožno nájsť odpoveď, ako bude žiť ďalej. Tri deti majú už svoj vlastný život a pýtať sa tak možno štyroch stien v obývačke. Kniha inšpirovaná životom Nezúfaj, ži ďalej - povinné čítanie 60-ničiek - prináša pohľad na hľadanie cesty zo smútku a samoty v dobe moderných technológií.

„Tak sme si plánovali, keď budem aj ja na dôchodku, čo všetko budeme robiť. Kam pôjdeme na dovolenku, ako budeme pomáhať našim deťom. Čo posadíme v našej záhrade! Ale plány spľaskli ako bublina. Niet môjho manžela, niet plánov, niet spoločnej budúcnosti. Som sama, uvedomuje si Renáta.

Hlavná hrdinka sa tak postupne oboznamuje s informačnými technológiami, sociálnymi sieťami, zoznamkami a spoznáva nových ľudí. Jej snahou je nájsť si partnera na zvyšok života. Po e-maile od nevidomého Igora si zrazu uvedomuje, že ľudia majú aj oveľa horšie životné osudy a tie jej sa stávajú bezvýznamné.

Autorka veľmi zaujímavo napísala o svojich cestách v určitom úseku života. Hovorí o svojom poznaní, radostiach, starostiach, rozčarovaní i hľadaní lásky vo výdobytkoch techniky. Stretáva sa tu tvrdá realita s romantikou a pohľad na život očami autorky, ktorá knihu brala ako psychoterapiu. Nikto ti nepomôže, musíš si pomôcť sama, taký je jej odkaz.