Básnická zbierka Soľ (poľ. Sól, 1962) je v poradí štvrtou zbierkou poetky a spolu s knihou Volanie na Yetiho (1957) stála na počiatku jej veľkého čitateľského úspechu a uznania, ktoré vyvrcholilo udelením Nobelovej ceny za literatúru (1996). Zbierka Soľ obsahuje všetky poznávacie znaky Szymborskej poetiky oživenie žánrov básnickej polemiky a básnickej anekdoty, vznikajúcich ako odpoveď na skutočné súkromné a historické podnety. Vnútorná epická kompozícia vťahuje do básne svojou príbehovosťou a zmyslom pre detail sa zasa zapája predstavivosť čitateľa, pred ktorým stojí báseň ako holá pravda, ako výzva pre rozum či svedomie s intenzívnym vyjadrením emócií: smútku, prekvapenia a nadovšetko irónie. Szymborska poznaním presahuje hranice poézie, ale nezabúda, že je to práve poézia, čo úspešne umožňuje rozvíjať bohatstvo poznatkov, že metafory vo forme slov alebo komplexných príbehov ostávajú kľúčom k porozumeniu a rozhovoru. Ilustrovala Mária Čorejová. sakriti opis