Prozaický debut Jozefa Kozmu s humorným nádychom podáva pohľad na detstvo, dospievanie a mladosť chlapca - muža, ktorý postupne prechádza z rómskej osady do života medzi „bielymi' na Slovensku i v Čechách. Na témach, životných a nezabudnuteľných postavách sa neraz zasmejeme i zamyslíme nad hĺbkou človečenského prežívania, preciťovania, ktoré evokuje i myšlienkový a významový rozmer. Autor je dobrým rozprávačom, schopným postihnúť tragiku i komiku situácie v širších osudových smerovaniach. Na malej ploche dokáže napríklad priblížiť narodenie i smrť, strach zo smrti i výsmech z nej, ako aj bežný, každodenný humor biedneho človeka, ktorý si svoje sociálne postavenie vlastne ani neuvedomuje a večer v rodinnej pohode svojím rozprávaním simultánne prechádza minulosťou i drobnými zážitkami bežného dňa. J. Kozma sa zapájal aj do výskumov Katedry rómskej kultúry Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a vtedajšieho Ústavu pre štúdium vzdelávania a kultúr národnostných menšín UKF v oblasti zvykov a tradícií Rómov. O. i. poskytoval bohatý rozprávačský materiál, čerpajúci najmä zo životných osudov rómskej osady Mojmírovce pri Nitre v druhej polovici 50. a 60. rokov minulého storočia. Prejavil sa pritom ako talentovaný prozaik, schopný preniknúť do mentality rómskeho človeka, cítenia a myslenia dieťaťa i dospelého človeka s postihnutím jeho národnostných špecifík. Pred nerómskym čitateľom sa otvára sčasti nový, nepoznaný svet - faktograficky i citovo, prežívaním chlapčaťa, ktoré sa narodilo s pečaťou menejcennosti, a ktoré musí trpezlivo čakať na svoj čas a na svoju príležitosť, aby sa presadilo ako človek. Ako človek rovnocenný s ostatnými.