O emóciách sa zvykne hovoriť ako o spontánnych, nie vždy ovládateľných a najmä viac či menej nezávislých od „chladného rozumu”. Námietky voči tejto dualite „srdca a rozumu” prichádzajú z dielní evolučne, kognitívne aj socio-kultúrne ladených smerov psychológie. Ich ponuka bola výzvou na napísanie našich textov, ktoré sú predložené v tejto publikácií.

Čo sú sporné body v súčasnom psychologickom diskurze o emóciách? Akými inováciami prispela psychológia do chápania emócií? Aké pohľady sa napríklad ponúkajú na „animálnosť” emócií? Sú ľudia vďaka emóciám „iba” živočíšnym druhom, alebo skôr ojedinelými sociálnymi bytosťami?

To sú lákavé, ale aj provokatívne otázky, ktorými autorka pozýva čitateľov k polemikám a úvahám o racionalite emócií. Pohľadmi do dielní kognitívneho, evolučného a socio-kultúrneho skúmania emócií sa autorka Daniela Kusá pokúsila priblížiť emočnú psycho-logiku - jej osobitnosť, rôznorodosť a funkčnosť v priestore psychickej reality.

Ukazuje sa, že najmä posledné dve desaťročia vniesli do vysvetľovania emócií novinky, ktoré zďaleka nie sú iba kozmetickými úpravami etablovaných teórií. Racionalita emócií je v ich svetle viac ako metaforou, rečníckou ozdobou na obhájenie zdanlivo spornej pozície emócií v komunite psychologických procesov. Téma emócií je prísľubom pre hľadanie ciest k presnejšiemu, psychickej realite bližšiemu pohľadu na výsostne ľudské procesy poznávania, ktoré až emóciami nadobúdajú významnosť, a tým svoju pravú tvár.