Učebnica Všeobecnej štátovedy predstavuje tradičný obsah predmetu, ako sa rozvinul v európskej kontinentálnej podobe (altematívou štátovedy je dnes na viacerých univerzitách, aj mimo právnických fakúlt, politická veda). Medzi dvanástimi kapitolami sa okrem viac-menej stabilne prítomných (1. Jednotlivca spoločnosť; 2. Teórie o príčinách vzniku štátu a o účele štátu; 3. Znaky (prvky)štátu; 8. Politické strany a štát) nachádzajú aj kapitoly, ktoré spravidla nie sú, alebo doteraz neboli predmetom štandardného záujmu (5. Politický spor, zmena ústavy, revolúcia, právo na odpor; 6. Rozpadnuté a stroskotané štáty; 7. Štát a cirkev).Niektoré kapitoly predstavujú návrat k pôvodným štátovedným klasifikáciám (9. Funkcie štátu). V rámci prezentácie historických a aktuálnych otázok týkajúcich sa Formy štátu (najrozsiahlejšia 1O. kapitola)ide o pokus objasnit´ nové aspekty problematiky(napríklad, podkapitoly ako Parlamentná opozícia, Ústavné súdnictvo). Záverečná časť učebnice sa venuje Modernému ústavnému štátu: právnemu štátu(12.kapitola)a možno ju považovat´ za príspevok k analýze princípov právneho štátu a jeho viacerých teórií. Úmyslom autora bolo tiež prispieť k autentickému výkladu názorov niektorých myslitel´ov predošlých období, návratom k pôvodným textom ich diel. Všeobecná štátoveda, adresovaná predovšetkým študentom, má za ciel´ tvoriť úvod do právnického štúdia ako jeho osvedčená základňa, zdroj i východisko. sakriti opis