V prvej časti sa spracúva štylistická paradigmatika. Tu je základným pojmom štyléma. V rámci štýlových vrstiev ako paradigmatických zásobárňach predstavujú jednotlivé druhy štylém sémanticky a funkčne diferencovaný materiál, ktorý má expedient v čase tvorby aktuálneho textu k dispozícii. Po nevyhnutných teoreticko-metodologických výkladoch nasleduje klasifikácia a charakteristika verbálnych, kompozičných a kinetických štylém.
V druhej časti sa takto systémovo a funkčne klasifikujú a charakterizujú modelové štruktúry textu. Tie sa delia na modelové štruktúry hĺbkovej organizácie textu, v tradičnej terminológii ide o slohové postupy a slohové útvary, a na modelové štruktúry povrchovej organizácie textu, v tradičnom chápaní sú to funkčné jazykové štýly. Pritom sa novo vymedzuje najmä kategória žánru, ktorý má medzi textovými modelmi ako „koncová“ modelová štruktúra osobitné postavenie. Práve prostredníctvom tohto modelu sa totiž na úroveň aktuálneho textu premietajú požiadavky vyšších, najvšeobecnejších a najabstraktnejších formálnych a obsahových modelových štruktúr. Dominantným pojmom v tejto časti je aj text, s ktorým sa ako základným pojmom pracovalo už v prvej časti. V teoretických výkladoch tejto druhej časti sa aj tento pojem vymedzil a charakterizoval v kontexte príbuzných pojmov. Aj pri koncipovaní a spracúvaní Štylistiky súčasnej slovenčiny bol závažným štýlotvorným faktorom adresát. Predpokladá sa, že by to mali byť jednak študenti slovenského jazyka a literatúry, jednak študenti žurnalistiky a študenti umeleckých vysokých škôl a jednak široká kultúrna verejnosť, ktorá chce nájsť základné poučenia zo štylistiky. Preto sa v nej osobitný dôraz kládol na jej vnútorné systémovofunkčné usporiadanie a na systematickosť výkladov.