Tento obsiahly román, povedané slovami literárneho kritika Miloša Ferka, znamená „... poľudštenie veľkej svetovej vojnovej epiky... Príbeh je snímaný neideologicky, uchopený zdola prostým rozprávačom, dôraz je položený na konkrétne zážitky a vnemy, čím autor dielu zabezpečil život ponad pády politických režimov.“ Ťažkého návrat k lyrizácii je nepochybne osviežením a cestou za novým rozmerom slovenskej prózy. Tento román bol, je a bude knižkou o schopnosti ostať človekom – v zmysle nielen racionálnom, ale predovšetkým emočnom – v čase, keď ideály a hodnoty zlyhávajú. Výstižne to dokumentujú slová literárneho kritika Alexandra Matušku: „Amenmária je románom epochy, v ktorej sa život premenil na otrasné divadlo, na údesný kolotoč pomútených hláv, vecí postavených na hlavu, románom sveta hore nohami, v ktorom sú všetci proti všetkým, v ktorom nič nie je na svojom mieste a všetko je zbytočné a absurdné...“ sakriti opis