Citadela, posledná zo Saint-Exupéryho siedmich kníh, predstavuje zavŕšenie jeho románového diela. Nejde však o tradičný román s jasnou fabulou a sujetom, ale o súhrn a obraz autorovho celoživotného poznania vyjadreného impozantným spôsobom. Do myšlienky preniká silný lyrizmus a myšlienka zas oživuje poéziu naliehavosťou a pravdivosťou. Unikátne exupéryovské spojenie reflexívnej a lyrickej zložky umožňuje prienik do podstaty ľudského sveta. Citadela tak nadobudla charakter masívneho sloja, v ktorom je uložené poznanie, nevyhnutné na humanistický rozvoj civilizácie. Zároveň ide o vzrušujúcu objaviteľskú cestu k človeku, ktorý hľadá a nakoniec aj nachádza zmysel svojho života. Podľa autorových vlastných slov predstavuje knihu života, do ktorej vyústili všetky základné témy z jeho predchádzajúcich diel. Citadela je zároveň jedinečným dielom so stále živým posolstvom pre nás i pre ďalšie generácie. Z francúzskeho originálu Citadelle (Éditions Gallimard, Paris, 1948, 1972) preložil Ján Švantner. sakriti opis