Zelená pozlátka alebo udržateľná realita? Téma green je v architektúre dnes už takmer nevyhnutnou súčasťou každého zadania. Je prítomná v súťažných podmienkach, marketingových brožúrach developerov aj vo vyhláseniach architektov, ktorí si uvedomujú, že zodpovednosť k prostrediu už nie je voľbou, ale povinnosťou. No kde je hranica medzi autentickou snahou o udržateľnosť a zeleným klamstvom, ktoré len „zakrýva“ status quo? Architektúra sa tiež môže stať kulisou ekologického naratívu bez reálneho dosahu. Autorom grafického motívu na obálke je Erik Binder – jeho špirála môže ako ilustrácia symbolizovať aj pohyb medzi „zelenou pozlátkou“ a skutočnou udržateľnosťou. Je to vizuálna metafora nekonečného návratu k podstate architektúry pripomínajúca, že téma green by mala byť viac než póza – skutočný postoj k prostrediu a ku kontextu.\nProtikladom k tejto praxi sú projekty, ktoré sa na zelené certifikáty nehrajú, ale skutočne hľadajú nové formy spolužitia s prostredím. Mária Beňačková Rišková z Manifest 2020 píše o zelenom spektre vplyvov na architektúru a stavebníctvo. Tomáš Tholt predstaví projekt Citlivosť mesta v Trenčíne. Adam Hudec a jeho špekulatívny výskum v zoskupení Dusts Institute prináša radikálne otázky o mimoľudských aktéroch v meste. Projekt štúdia Pantograph pre materskú školu Tramín kombinuje technické inovácie s citom pre lokálne podmienky. Kancelárska budova B3 – MTS Krivá od Form A21 ukazuje fasádu kopírujúcu oravskú krajinu, člení hmotu na menšie celky a drevom odkazuje na tradičný materiál regiónu. Projekt smútočnej siene Jakuba Vaška prináša súčasnú architektúru s hlbokým rešpektom k miestu, funkcii aj histórii. V príspevku o Kailua House sa rovnako stretávame s tichou architektúrou, ktorá rešpektuje mikroklímu a nepotrebuje manifesty.\nNechýba ani rozhovor Adriany Henčekovej so Szymonom Rozwałkom o prístupoch k architektúre. Jarmila Bencová sa vo svojej eseji zamýšľa nad filozofickými kontextami komplexu Karpatská Perla v Šenkviciach. Zelená architektúra by nemala byť vizuálnou pózou, ale mentálnym postojom. Preto veríme, že aj toto číslo bude malým impulzom k hlbšej diskusii o tom, čo to vlastne znamená green, rešpekt a udržateľnosť v architektúre dnes – a čo všetko by to ešte malo znamenať pre budúcnosť.