Sartrovo filozofické dielo Slová nesie črty osobného bilancovania, ktoré sa vracia ku kľúčovým otázkam vynárajúcim sa v autorovej tvorbe. Poznačený dobou, ktorá svetovými vojnami otriasla postavením ľudskej bytosti a vychádzajúc z existencionalistickej línie búrajúcej tradičný hodnotový systém aj nazeranie na ľudské bytie, spochybňuje všetko - slovo, ako také, spisovateľa, ktorý pomocou slova vytvára len mystifikáciu, čistotu umenia, ktorú vníma ako prázdnotu, zaužívané doktríny, tradičné koncepcie skutočnosti, človeka a sveta. Až biograficky skúma vlastný názorový prerod v otázkach súvisiacich s poslaním spisovateľa od pociťovania zodpovednosti a naplňovania poslania v politických a ideových zápasoch doby, cez problém nadbytočnosti, až po bezmocnosť autora v zmesi komédie, lži a nepolapiteľnosti pravdy mať akýkoľvek dosah na čitateľa. Dospieva od výlučnosti po izolovanosť umelca. Táto filozofia poslania umelca, funkcie literatúry a umenia ako takého vyznievajúca ako pokus o vlastné zovšeobecnenie s vedomím ostatných, o syntézu a jednotu, doposiaľ chýba medzi dielami preloženými do slovenčiny. Slovenský čitateľ by o ňu rozhodne nemal byť ochudobnený. sakriti opis