V súčasnosti možno pozorovať vzrastajúci záujem o praktickú filozofiu čiže etiku. Je to dané tým, že budujeme demokratickú spoločnosť a verejný život v demokratickej spoločnosti sa bez etického diskurzu neobíde. Akékoľvek zásadné politické, právne či ekonomické rozhodnutia sú s nutnosťou ospravedlňované aj morálnymi hodnotami. Morálna dimenzia má i činnosť v čiastkových profesijných oblastiach. To všetko stimuluje etickú tvorbu i záujem o štúdium etiky. Intenzívny výskum v etickej oblasti sprevádza rast odbornej literatúry. Nehľadiac na mnohé odlišnosti v chápaní etiky, sa dá nájsť určité všeobecne spoločné zmyslové jadro, ktoré našlo svoje vyjadrenie v definíciách etiky v uznávaných encyklopédiách. Etika je v nich považovaná za náuku, ktorá sa zaoberá morálnymi aspektmi ľudského správania. V našej publikácii terminologicky odlišujeme pojmy morálka, mravnosť, dobro a etika, ktoré sa v prirodzenom jazyku často používajú ako synonymá. Ak sa označí určitý jav ako nemorálny, nemravný, nedobrý či neetický, znamená to to isté. V bežnej morálnej praxi nemusí byť vždy dôvod tieto základné kategórie samostatne vymedzovať. Napriek tomu sa môžu vyskytnúť situácie, ktoré vyžadujú diferencované posúdenie. Napríklad človek môže konať v súlade so svojím svedomím, a teda mravne, ale môže pre nevedomosť svojím konaním napomáhať páchať zlo. Garantom dobra nie je ani konanie, ktoré je v súlade so spoločenskou morálkou, pretože morálka nemusí byť vždy vyjadrením dobra, a morálka v niektorých spoločenských systémoch môže dokonca dobro priamo popierať.