Diela v tomto vydaní, ktoré, s výnimkou jedného, boli napísané v 80. rokoch 20. storočia, odhaľujú silu a mladosť ducha, ktorý ako svedok storočia je už súčasťou dedičstva, o ktorom hovorí. Názov tohto zväzku Gadamerovho diela vyjadruje to, čo bolo stredobodom jeho intelektuálnej práce. Gadamer, narodený v prvých mesiacoch roka, ktorý znamenal začiatok storočia, je príkladným dedičom tohto dedičstva. Nielen vďaka svojej bystrej a aktívnej dlhovekosti, ale aj preto, že jeho osobnosť spojila niektoré kultúrne prúdy, ktoré tvoria toto dedičstvo, ktorého je už teraz dôležitou súčasťou. Základné témy, ktorými sa zaoberá kniha „Dedičstvo Európy“, však v zásade nie sú tie, ktoré majú do činenia s praxou textovej hermeneutiky. Gadamer, svedok dramatického obdobia európskych dejín, sa snaží objaviť kanály kultúrnych dejín, ktorými prúdia tie iné skutočné dejiny, ktoré podmieňujú ľudský život.

Dedičstvo Európy, o ktorom sa tu diskutuje, predpokladá niektoré z najpodstatnejších obsahov dejín. Ústredným problémom mnohých Gadamerových esejí je úloha Európy a európskej kultúry v súčasnom svete – niečo, čo bolo pre Gadamera obzvlášť naliehavé s príchodom opätovného zjednotenia Nemecka a rozširovaním Európskeho spoločenstva. Tu sa však do popredia dostáva aj množstvo ďalších úzko súvisiacich otázok: povaha a úloha modernej vedy\na techniky a spolu s tým aj úloha humanitných vied; otázka vzdelávania a najmä humanitného vzdelávania otázka porozumenia medzi kultúrami a najmä medzi náboženstvami. Okrem toho Gadamer písal o otázkach týkajúcich sa práva, etiky, meniaceho sa charakteru modernej univerzity, súvislosti medzi filozofiou a politikou a povahy lekárskej praxe a konceptu zdravia.

Mimoriadne bohatstvo tém a prekvapujúco široké obzory v Gadamerovom diele vedú nás k otázkam, ktoré sa týkajú poznania a predovšetkým života ľudí, od ktorých toto poznanie pramení.