Rozhlasové a televízne vysielanie je nepochybne najregulovanejšou mediálnou oblasťou. Zatiaľ čo sa na tlačené médiá vzťahujú len minimálne formálne a obsahové požiadavky, tie elektronické sa spravujú mediálnym kódexom, ktorého ustanovenia pomerne podrobne regulujú všetky aspekty ich fungovania. Prvá polovica predkladanej publikácie je venovaná systému mediálnej regulácie v rámci jednotlivých mediálnych služieb, teda rozhlasového a televízneho vysielania, retransmisie a audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, pre ktorých súhrnné označenie je zvolený termín elektronické médiá. Ďalšie časti sa venujú konkrétnym relatívne samostatným oblastiam regulácie elektronických médií s osobitnými účelmi, vývojom aj právnymi inštitútmi. Na riešenú problematiku je pritom nazerané najmä optikou správneho práva, keďže do tejto právnej oblasti sa radí prevažná väčšina noriem regulácie elektronických médií. Primárnym zámerom pri tvorbe tejto publikácie bolo poskytnutie komplexného pohľadu na všetky dôležité aspekty právnej regulácie elektronických médií. Výraznú časť legislatívnej úpravy v tejto oblasti pritom tvoria transponované normy európskeho práva. Pochopenie kontextu ich vzniku a dôvodov ich implementácie v podobe, v akej sú obsiahnuté v súčasnej slovenskej právnej úprave, je dôležitou podmienkou ich správnej aplikácie. Iné oblasti regulácie elektronických médií sú zasa špecifické pre slovenské právne prostredie a dôvody ich zavedenia, prípadne vývoj ich aplikácie, nemusia byť všeobecne známe. Sekundárnym zámerom publikácie bolo pripomenutie ústavného kontextu regulácie elektronických médií a najmä úlohy, ktorú v nej zohráva ústavné právo na slobodu prejavu. Jedným z najpodstatnejších motívov publikácie je skutočnosť, že sloboda prejavu nie je iba rétorickým nástrojom univerzálne použiteľným v rámci kritiky regulačnej legislatívy či rozhodnutí regulátora alebo súdov, ale je organickou súčasťou aplikácie noriem v oblasti regulácie elektronických médií.