Kniha poviedok v beletrizovanej forme opisuje posledné dni slovenských kultúrnych dejateľov pred tým, než sa odobrali na duchovnú púť večnosti. Je to dielo hlboké, písané až duchovno-meditatívne človekom, ktorý má k opisovaným osobnostiam blízky vzťah, pociťuje k nim duševnú spriaznenosť a empatiu. Akoby niektoré vety autorovi diktovali spoza závoja večnosti samotní mŕtvi, akoby duchovia týchto osobností stáli nad Winklerovým stolom a našeptávali mu, ako knihu napísať. Autor, bývalý pracovník Literárneho archívu Matice slovenskej a redaktor, priamo z originálnej korešpondencie týchto osobností uchovanej v Archíve Matice slovenskej, spracúva posledné dni pred smrťou známych postáv slovenských dejín, ako boli J. Hollý, J. Kollár, P. J.Šafárik, A. Sládkovič, M. M. Hodža, J. M. Hurban, M. Dohnány, Ľ. Kubáni, M. Kukučín, D. Makovický, A. Škarvan, M. Rázus, Červeň, Vámoš. Na pozadí Leopardiho výroku – „Due cose ha il mondo - amore e morte“ (Dve veci má svet – lásku a smrť.) – nám spisovateľ rozpráva o osobnostiach, ktoré poznáme z názvov ulíc, námestí, pamätníkov a monumentov. Približuje nám ich ako ľudí, ktorí milovali, trpeli, liečili sa z ťažkých chorôb (tak psychických, ako fyzických), tvorili, bojovali, ale aj si užívali život a tešili sa z neho. Kniha poskytuje vysoký estetický, umelecký zážitok, no ponúka aj dosiaľ neznáme informácie o týchto osobnostiach. Autor patril medzi najplodnejších slovenských kultúrnych a literárnych publicistov, prispieval predovšetkým do periodík Matice slovenskej a v roku 2020 získal Cenu spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo.