Kniha Výtlky prináša niekoľko krátkych poviedok zo života ženy, ktorá má vždy inú tvár, iné povolanie a iný príbeh – a predsa je stále tou istou ženou. V spomienkach sa vracia k minulosti, k veciam, ktoré sa nedajú vymazať, len potlačiť. Autorka skladá mozaiku detailov zo sveta, ktorý dnes existuje už len v pamäti. Výtlky tu nie sú len v cestách, stenách, oknách... ale aj v pamäti, vzťahoch a životoch postáv. Poviedky ponúkajú nezidealizovaný obraz spoločnosti a sledujú cestu ženy, ktorá sa musela naučiť byť silná skôr, než mala priestor byť slabá.

Zbierka príbehov Alice Bartkovej Výtlky je spletená z autorkiných spomienok na detstvo a z fikcie. Každý príbeh pritom odkazuje na názov knihy. Aj tentoraz sama ilustrovala každý príbeh čiernobielymi perokresbami.

Nachytať niekoho in flagranti je satisfakcia samo o sebe, ale ja mám najväčšiu satisfakciu z výrazu ich tvárí.\nVyzerajú, ako keby nastal súdny deň – dvere predstavujú otvorené nebeské brány a ja krvilačného anjela, ktorý sa chce pomstiť.\nVyzerajú, ako keby im niekto ukradol celoživotné fotografie.\nVyzerajú ako dieťa, ktorému praskla lopta.\nVyzerajú ako kĺb akrobata, ktorý spadol z hrazdy.\nVyzerajú ako Uber aplikácia v púšti.\nVyzerajú ako odpadnuté koliesko z kufra.\nVyzerajú ako duševná choroba bez hostiteľa.\nAko trpaslík bez šiestich ďalších.\nAko Šípková Ruženka, ktorá sa práve prebrala.\nAko ponožky naopak.\nAko spätné zrkadlo naopak.\nAko investičné sporenie bez výnosu.\nAko striptízová topánka bez opätku.\nAko ešpézetka nakrivo.\nAko vytrhnuté vlasy v pokazenej kulme.\nAko soľnička, v ktorej je cukor.\nTvária sa, ako keby mali niečo, o čo v momente prišli.