Predkladaná monografia sa zameriava na vybrané momenty z dejín známeho šľachtického rodu Bubekovcov z Plešivca. Títo v priebehu 13. až 16. storočia významne zasiahli do dejín Gemera a svojim pôsobením na kráľovskom dvore aj do dejín celého Uhorska. Vďaka podrobnej genealógii bubekovského rodu sa podarilo zmapovať a zhodnotiť kultúrne dedičstvo, ktoré nám rod po sebe zanechal na území historického Gemera. Archívnym výskumom dejín rodu sa podarilo upresniť datovanie výstavby a prestavieb skúmaných objektov, vrátane ich vzácnej freskovej výmaľby. Detailné sledovanie verejného pôsobenia rodu, vrátane jeho medzinárodných aktivít, prinieslo možné vysvetlenia, ako sa do odľahlého Gemera dostali významní stavitelia, ba dokonca i skúsení talianski umelci, ktorí tu zanechali unikátne stavebné prvky a jedinečnú freskovú výzdobu. Okrem toho sa podarilo zachytiť vplyv rodu na kultúrny a hospodársko-politický vývoj severných častí Gemerskej župy, vrátane osudu tunajších banských miest a mestečiek. Autorka prenáša čitateľa do obdobia stredoveku a raného novoveku a na pozadí dôležitých politických, hospodárskych a kultúrnych momentov z dejín Uhorska predstavuje osudy niekoľkogeneračného rodu. Tento je výnimočný najmä tým, že po celý čas, aj napriek aktívnemu pôsobeniu v politickej a hospodárskej správe kráľovstva, sa neustále vracal k svojim rodovým majetkom v Gemerskej župe a priľahlých územiach, kde si premyslene budoval svoju majetkovú doménu. Monografia Moniky Tihányiovej prináša nie celkom tradičné vedecké spracovanie genealógie šľachtického rodu, keďže pri jeho sledovaní sa zameriava predovšetkým na tie momenty z dejín rodu, ktoré mali vplyv na hospodárske a kultúrne aktivity v priestoroch jeho rodovej domény. Autorka má za sebou niekoľkoročný systematický výskum stredovekých dejín Gemerskej župy, vrátane výskumu tunajších šľachtických rodov a vývoja svetskej a sakrálnej architektúry. Za zmienku stoja aj jej archívne výskumy viacerých gemerských stavebných pamiatok, ktoré slúžili ako podklady k reštaurátorským, umelecko-historickým či architektonicko-historickým výskumom. Čiastkové výsledky týchto výskumov priebežne publikovala vo viacerých vedeckých monografiách, časopisoch a zborníkoch. Tieto poznatky, doplnené o najnovšie zistenia a vzájomne prepojené do ucelenej podoby, v ktorej je ťažiskom rod Bubekovcov, kompletizuje v predkladanej monografii. Podnetom na spracovanie genealógie rodu Bubekovcov so zameraním sa na jeho stavebné aktivity boli v poslednom období stále nové objavy v archívnych materiáloch ako aj hmatateľných umeleckých pamiatkach, ktoré čakali na svoj návrat pred zraky súčasného konzumenta umenia.

OBSAH

ÚVOD PÔVOD RODU BUBEKOVCOV A JEHO NAJSTARŠIE MAJETKY V GEMERI
Bitka pri rieke Slaná a Detrik z rodu Ákošovcov Páni z Plešivca (Bubekovci) a Štítnika BUBEKOVCI V SLUŽBÁCH ANJOUOVCOV Dominik zvaný Bubek, zakladateľ rodu Synovia Dominika a ich čulý cestovateľský život VZOSTUPY A PÁDY RODU ZA VLÁDY KRÁĽA ŽIGMUNDA LUXEMBURSKÉHO Bubekovci a ich účasť v povstaniach proti kráľovi Žigmundovi Bubekovci na cestách a ich návrat na dvor kráľa Žigmunda OSUDY RODU DO KONCA STREDOVEKU Víťazstvá a prehry na bojovom poli Bubekovci a bratríci Bez úradu a predsa v centre diania BUBEKOVCI V ČASE VEĽKÝCH PREMIEN UHORSKÉHO KRÁĽOVSTVA Bubekovci a boje o trón v pomoháčskom Uhorsku Paktovanie s Osmanmi Bubekovci ako prívrženci Lutherovho učenia KEĎ MANŽELSTVO ZACHRAŇUJE. SOBÁŠNA POLITIKA RODU GEMERSKÉ PANSTVO RODU BUBEKOVCOV Osídľovacie a banské aktivity rodu Bubekovci a ich kontakty s gemerskými mestami a mestečkami VPLYV RODU BUBEKOVCOV NA SVETSKÚ A SAKRÁLNU ARCHITEKTÚRU Plešivec - kostol reformovanej kresťanskej cirkvi a hrad Kameňany ev. a. v. kostol Rákoš r. k. kostol a hrad Pavlínsky kláštor v Gombaseku Hrad Krásna Hôrka Hrad v Betliari Jelšavský a Muránsky hrad POHREBNÉ MIESTA A NÁHROBNÉ PAMIATKY BUBEKOVCOV Hrhov a náhrobný kameň Juraja Bubeka Plešivec a náhrobný kameň Ladislava Bubeka