Na pomyselnej fotke nás vidím odzadu. Otec je o pol hlavy nižší ako ja a zavalitejší. Pomaly na nás padá hmla súmraku.Sivé závoje na napnutých plachtách. Medzi nami stúpajúce oblaky pary a skrehnuté ticho. Portrét a krajina. Mal som sa pýtať. Kým kôra stromov definitívne nevybledne. pročitati sve