Mons. Dr. Michal Buzalka (1885 – 1961) bol výraznou osobnosťou slovenského verejného i cirkevného života v 20. storočí. Narodil sa vo Svätom Antone, teológiu vyštudoval vo Viedni, kde bol aj vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Skýcove, vo Vajnoroch a v Zavare. Ako rektor Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Trnave a neskôr i v Bratislave vychoval výraznú generáciu kňazov. V roku 1938 ho pápež Pius XI. vymenoval za titulárneho biskupa conenského a svätiaceho biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry. Po vyhlásení Slovenského štátu ho slovenskí biskupi poverili vedením Katolíckej akcie. Na jeseň roku 1939 založil Katolícku tlačovú kanceláriu, o rok nato obnovil vydávanie Katolíckych novín. Menovací dekrét za vikára slovenskej armády mu po svojom príchode do Bratislavy 9. júna 1940 odovzdal nový vatikánsky chargé d’affaires Giuseppe Burzio, s ktorým Buzalka v nasledujúcich piatich rokoch úzko spolupracoval o. i. aj na záchrane slovenských Židov. Kvôli funkcii vojenského vikára bol už krátko po príchode Červenej armády štyri mesiace väznený. Jeho perzekvovanie vyvrcholilo začiatkom roku 1951, keď bol v zinscenovanom procese spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Petrom Gojdičom odsúdený na doživotie. Po šiestich rokoch bol z väzenia prepustený, no zvyšok života strávil v internácii v Děčíne a v Tábore v Čechách, kde 7. decembra 1961 zomrel. Jeho životopis vydávame pri príležitosti 50. výročia jeho smrti.