Predložená publikácia nie je v našich končinách celkom bežným pojednaním o portrétnom žánri v ranom novoveku. Jej ambíciou nie je pozerať sa na portrét cez optiku pomyselných súradníc doba dielo umelci objednávatelia. Naopak, zámer tejto knihy je skôr hĺbková analýza niekoľkých celkom bazálnych otázok týkajúcich sa samotnej povahy a podstaty portrétu ako špecifického dobového obrazového fenoménu v novovekých dejinách. Vie si čitateľ v dnešných podmienkach všeobecnej presýtenosti portrétmi a za situácie, keď na ich vytváranie celkom stačí dotknúť sa smartfónu, predstaviť, ako portrét na ľudí účinkoval v 15. storočí? Ako magicky a zároveň pragmaticky boli vlastne až do vynálezu fotografie obsahy, významy a funkcie tohto žánru? Autorka kladie za cieľ naviesť diváka na hlbšie uvažovanie o problematike portrétu v ranom novoveku skrze texty. Viac než samotné portréty-obrazy sú tu teda čitateľovi ponúkané smerodajné dobové traktáty a iné odborné i laické pojednania o portréte. Tento pôvodný portrétny diskurz je paralelne reflektovaný autorkou v rámci diskurzu súčasného, teda v kontexte aktuálnych metodologických pohľadov a konkrétnych interpretačných prístupov k danému žánru, ako je napríklad Beltingova antropológia obrazu, Freedbergove a Mitchellove úvahy o moci obrazu, Gellova téza o umelcovi ako okultnom technikovi, smerujúce konkrétne v portrétnom žánri k Marinovým a Burkeho interpretáciám vladárskych portrétov ako prostriedkov k ovládnutiu publika. sakriti opis