Na začiatku je reportáž hovoriaca o objavení vesmírnej lode na strednom Slovensku. Včelár z Dúbravice postavil úľ v tvare vesmírnej lode aby mohol zo sebou zobrať včely do Mirror Landu. Táto nepoškvrnená planéta je podobná tej našej a je situovaná za odverátenou stranou slnka. Napriek tomu že sa to zdá neuveriteľné, loď DBSP 01 (Dúbravica Beekeeper's Space Program) je skutočná je otvorená návštevníkom priamo uprostred dediny. Môžete dokonca vidieť muža oblečeného v skafandri. Možno je táto posledná óda eskapizmu ódou na oprávnený útek, alebo ódou práci včelárov tých, čo sú spätí s včelami, a ktorí aj napriek tomu, že im med kradnú, ich ochraňujú a starajú sa o ich rodiny. Porozumenie včelám a ich správaniu vyžaduje pokoj, stíšenie a otvorenú myseľ. Tento príbeh sa odohráva vo viacerých časových zónach, v prítomnosti a v budúcnosti, pretekajúc popri dejových líniách medzi realitou a fikciou. Odohráva sa na pozadí akéhosi nadčasového kozmického putovania. Zápletku možno vnímať ako vnútorný dialóg dvoch postáv žurnalistu a kozmonauta. Majú dve preplietajúce sa línie kombinujú literárny príbeh a umeleckú prácu do jedného celku. Scény odkazujúce na archaicky a vidiecky podmienené hodnoty včelárstva popretkávané moderným mýtom kozmického úteku. Namiesto optimisickej idey vesmírneho objavovania, v texte rezonuje strach o osud včiel, ktoré sú neviditeľne napojené na všetko čo zažívame, obzvlášť na našu každodennú existenciu. Avšak, pozornosť je uprená aj inde: príbeh nie je iba varovaním pred ekologickou katastrofou a stratou krehkej rovnováhy prírody. Pozýva nás do sveta, kde čas plynie odlišne. Hneď ako si kozmonaut zloží svoju helmu, počuje celé spektrum zvukov prírody a ponára sa do nich. Daniel Grúň sakriti opis