Publikácia sa venuje jednej z najdiskutovanejších tém medzivojnového obdobia - štátoprávnemu a verejnosprávnemu postaveniu Slovenska v 1. Československej republike, a to očami právnika a politika Emila Stodolu (1862 - 1945). Aj keď v historiografii nejde o neznámu tému, predsa len doposiaľ chýbal obsiahlejší rozbor jeho modelov, na tvorbu ktorých malo vplyv rodinné, náboženské, vzdelávacie, pracovné a kultúrno-spoločenské prostredie. Monografia prináša plastický obraz o Stodolových koncepciách samosprávy, cez inšpirácie v zahraničných modeloch, presadzovanie na straníckom fóre a reakcie politických, vedeckých, či kultúrnych činiteľov doma i v zahraničí. Osobitné miesto je venované Stodolovmu prístupu k ľudáckemu autonomizmu, voči ktorému ako presvedčivý demokrat zastával kritické stanovisko.