Kniha zachytáva málo známe udalosti Malej vojny, ktorú viedlo horthyovské Maďarsko proti Slovensku v rokoch 1938 - 1939. Keďže Mníchovská dohoda nenaplnila maďarské územné požiadavky voči Česko-Slovensku, Maďarsko sa od začiatku októbra 1938 snažilo destabilizovať južné oblasti Slovenska i Podkarpatskej Rusi. Provokovalo nepokoje v radoch maďarskej menšiny, začalo s psychologickou a informačnou vojnou, diplomatickým nátlakom, a napokon vyslalo na územie ČSR teroristické a vojenské oddiely. Česko-slovenské bezpečnostné sily však udržali poriadok na juhu Slovenska a odrazili maďarskú teroristickú ofenzívu. Maďarské provokácie pokračovali aj po Viedenskej arbitráži, ktorá rozhodla o pričlenení južného Slovenska Maďarsku. Maďarským cieľom bola totiž anexia celého Slovenska i Podkarpatskej Rusi. Tento cieľ sa naplnil len v prípade Podkarpatskej Rusi. Vyhlásenie samostatného Slovenského štátu 14. marca 1939 s podporou Nemecka urobilo Budapešti škrt cez rozpočet. Maďarsko Slovenský štát oficiálne uznalo, no o týždeň ho vojensky napadlo z územia okupovanej Podkarpatskej Rusi. Maďarská vojenská agresia proti Slovensku bola vyvrcholením Malej vojny. Vyvolala prudký odpor Slovákov, čo sa odzrkadlilo vyše 50 000 dobrovoľníkmi pripravenými brániť svoju vlasť. Budapešť napokon priznala neúspech svojej stratégie a po ôsmych mesiacoch na konci mája 1939 Malú vojne proti Slovensku potichu zastavila.