Napriek tomu, že nariadenie Rím I už niekoľko rokov predstavuje základnú reguláciu vzťahujúcu sa na otázku určenia rozhodného práva v zmluvných záväzkoch, nebola mu dosiaľ v odbornej literatúre venovaná vyššia pozornosť. To isté platí aj vo vzťahu k jeho „predchodcovi“, Rímskemu dohovoru, ktorý sa v európskom kontexte aplikuje od apríla 1991 a na Slovensku od augusta 2006.
Vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu mobilitu osôb, tovaru, služieb a kapitálu obsahujú súvisiace právne vzťahy čoraz vo väčšej miere tzv. cudzí prvok. To spôsobuje, že oveľa častejšie je potrebné riešiť otázku určenia rozhodného práva. Táto otázka je pritom v mnohých prípadoch kľúčová a je potrebné ju riešiť skôr, ako dôjde k uzatvoreniu príslušnej zmluvy.
Cieľom tejto publikácie je prispieť k objasneniu ustanovení nariadenia Rím I, a tým spôsobom uľahčiť interpretáciu zmluvných vzťahov, ktoré majú spojitosť s právnymi poriadkami viacerých štátov. Kvôli prehľadnosti je pri každom článku tohto nariadenia uvedená aj korešpondujúca úprava Rímskeho dohovoru, ktorého ustanovenia sa ešte stále môžu aplikovať na existujúce zmluvy (uzatvorené do 16. decembra 2009).
Komentár je určený širokej právnickej verejnosti (sudcom, vyšším súdnym úradníkom, advokátom, notárom, exekútorom, ...), ale môže byť taktiež nápomocný zmluvným stranám, účastníkom (stranám) v rámci riešenia ich sporov.