Knižka je plodom rovnomenného vedeckého seminára v Nitre, venovaného jednej z kľúcˇo-vých osobností nielen slovenských dejín 20. storočia, ale v istom zmysle aj jednej z kľúčových osobností historického povedomia slovenského národa vôbec – kňazovi a prvému slovenskému prezidentovi Jozefovi ovi. Útla knižka nemôže a nechce ponúknutˇ vyčerpávajúcu analýzu takej zásadnej témy, akou je historický zástoj Jozefa Tisu v slovenských dejinách, ale je príspevkom do diskusie predovšetkým o jednej osobitnej dimenzii Tisovej osobnosti ? o Tisovom kňazstve. Toto ťažisko vyplýva nielen zo špecifickej kompetencie väčšiny autorov – cirkevných historikov, ale predovšetkým z objektívnej skutocˇnosti, že kňazstvo bolo nosným pilierom Tisovej identity, bez ktorého Tisovo konanie ťažko možno pochopiť. Z kňazstva čerpal Tiso aj orientacˇné zásady pre mravné konanie vo všetkých okolnostiach historického ľudského časopriestoru, a teda aj na riešenie sociálnych a politických otázok. Bolo to v duchu katolíckej sociálnej náuky, ale aj v logike slovenských dejín, charakterizovaných úzkou spätosťou kresťanskej a národnej identity slovenského národa. Tak Tisu napokon vnímali aj tí, ktorí ho na sklonku života súdili a odsúdili. Súdili a odsúdili ho predovšetkým ako kňaza a prezidenta, teda stelesnenie kresťanského zakorenenia národa a jeho túžby po vlastnom štáte, ktoré mali byť kriminalizované a navždy pochované.