Kniha Petra Fidlera je obsiahle a koncepčne veľkoryso spracovaný dlhoročný výskum architektúry baroka 17. storočia v Rakúsku, Čechách, na Morave a čiastočne v Uhorsku - s prevahou materiálu zo Slovenska. V metodicky prehľadnom usporiadaní autor spracováva tému od začiatkov prítomnosti talianskych architektov, staviteľov až po tovarišov a iné osoby spojené so staviteľstvom v zaalpskom habsburskom súštátí cez zvláštnosti a rozvoj ich činnosti, rozoberá ich stavebné aktivity z hľadiska objednávateľov (v prvom rade dvora a dvorskej šľachty, zámožných šľachtických a cirkevných mecenášov), venuje sa životu a dielu jednotlivých významných architektov, staviteľov, rozvetveným staviteľským rodinám a ich „firmám”. Precízne analyzuje typológiu „nových” druhov stavieb, ktoré v Strednej Európe udomácnili v civilnej i cirkevnej sfére prevažne talianski stavitelia: zámky, vily, zámocké záhrady, rôzne tipy kostolov, architektonickú plastiku a ornamentiku a pod. Táto práca je doteraz neprekonané dielo, ktoré v zahraničí stále hodne citujú ako základnú literatúru svojho druhu. Jeho cena pre nášho čitateľa spočíva v zhodnotení významu dvorského okruhu talianskych architektov vo Viedni, ktorí boli nielen spolutvorcami celkového obrazu stredoeurópskeho baroka, ale časť svojho diela vytvorili aj u nás a pre mnohé ďalšie stavby boli „podnety z cisárskej Viedne” významnou, mnohostranne (umelecky, politicky, spoločensky) motivovanou inšpiráciou. Pre poznanie súvislostí barokovej architektúry na Slovensku so stredoeurópskym vývojom má uvedená práca P. Fidlera zásadný význam - umožní posudzovať Slovensko v širšom vývojovom kontexte dejín barokovej architektúry a hľadať preň v celkovom obraze raného baroka 17. storočia v kvantite i kvalite konkrétnejšie miesto. To môže predstavovať pre slovenských historikov umenia užitočnú bázu na ďalšie skúmanie tejto problematiky. Zároveň môže byť pútavým čítaním i pre odborníkov z príbuzných disciplín, ako i pre laikov so záujmom o dejiny architektúry.