Jednoduchým a priamym jazykom pozýva pápež František každého muža a každú ženu na zemi na prostý, dôverný, osobný dialóg. Hovorí o milosrdenstve, ktoré má v jeho magistériu i svedectve ústredný význam. Každá stránka knihy vyjadruje jeho vrúcnu túžbu priblížiť sa k všetkým dušiam v cirkvi aj mimo nej, ktoré hľadajú zmysel života, cestu pokoja a zmierenia, liek na svoje fyzické i duchovné zranenia. Predovšetkým sa chce priblížiť k všetkým nepokojným a uboleným, ktorí túžia byť prijatí, nie odmietnutí: k chudobným a vylúčeným, k väzňom a prostitútkam, ale aj k zmäteným a tým, čo sa vzdialili od viery, k homosexuálom i k rozvedeným. V rozhovore s vatikanistom Andreom Torniellim František prostredníctvom spomienok z mladosti a dojímavých skúseností zo svojho kňazského pôsobenia vysvetľuje dôvody, prečo si želal vyhlásiť mimoriadny Svätý rok. Nepodceňuje etické ani teologické otázky a zdôrazňuje, že cirkev nemôže zatvoriť dvere pred nikým, jej úlohou je nájsť škáročku vo svedomí ľudí, aby boli schopní vziať zodpovednosť za spáchané zlo a vedeli sa od neho vzdialiť. V úprimnom dialógu sa František nevyhýba ani vzťahom medzi milosrdenstvom, spravodlivosťou a skazenosťou. Kresťanom, ktorí sa pripočítavajú k zástupu „spravodlivých“, pripomína: „Aj pápež je človek, ktorý potrebuje Božie milosrdenstvo.“ Kniha Meno Boha je Milosrdenstvo vychádza naraz v 86 krajinách. sakriti opis