V dnešnej postmodernej dobe rastie význam informačných technológií a je šanca, že získané informácie môžu predísť zničeniu hodnôt významných pre vývoj ľudstva. Informačná moc sa stáva aj zbraňou, dokonca účinnejšou ako zbrane konvenčné. Záleží preto na tom, aby bola v správnych rukách, slúžila ušľachtilým cieľom a vždy bola pod nezávislou verejnou kontrolou. Autorka, uvedomujúc si tieto súvislosti, vidí pomerne presne potrebu v úvode diela prezentovať úvahy o ochrane ľudských práv, kde označuje základné dokumenty, ktoré z tejto ochrany vychádzajú. Jadrom sa stáva ochrana ľudskej bytosti. V publikácii sa možno oboznámiť so zákonnými podmienkami odpočúvania, úskaliami odpočúvania komunikácie medzi obvineným a advokátom, náležitosťami príkazu na odpočúvanie, odlišnosťami odpočúvania so súhlasom užívateľa. Osobitne je venovaná pozornosť otázke zákonnosti dôkazov v súdom konaní a použitiu záznamu z odpočúvania ako dôkazu v trestnom konaní, a to aj v inej trestnej veci. Túto problematiku dopĺňajú komparatívne pohľady tuzemskej aj zahraničnej súdno-aplikačnej praxe (ústavnej aj všeobecnej). Ďalší priestor sa dostáva spôsobom skončenia odpočúvania aj okolnostiam, za ktorých má dôjsť k zničeniu získaných záznamov. Komplexnosť obrazu autorka dotvára výkladom kľúčových pojmov, akými sú najmä informačno-technické prostriedky, telekomunikačná prevádzka, odpočúvanie, záznam telekomunikačnej prevádzky, zisťovanie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke a významom aj nedostatkami zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov. Publikácia je určená v prvom rade pre právnickú obec, no vďaka úvodnému vymedzeniu pojmového aparátu či snahe o zrozumiteľné a prehľadné spracovanie jednotlivých kapitol by mohla byť prínosom aj pre všetkých ostatných, zaujímajúcich sa o danú problematiku. sakriti opis