Na konci vojny, ktorá vzišla z nemeckej pôdy, bolo v zajatí antihitlerovskej koalície jedenásť miliónov nemeckých vojakov. A státisíce civilistov: ženy, deti, starí ľudia museli ako odvlečení civilisti pracovať na šíravách Sovietskeho zväzu. Veľká časť celej jednej generácie z vlastnej skúsenosti vie, čo znamená byť zajatcom. Domov sa z nich vrátilo vyše desať miliónov. Prví - celkom starí, veľmi mladí alebo smrteľne chorí zajatci - prišli domov často už zopár týždňov po kapitulácii; poslední až o jedenásť rokov neskôr - po období hladu, odriekania, nútených prác. Vyše milióna zajatcov zomrelo. Ich stopy sa stratili - podobne ako stopy nespočetných vojakov, ktorí sú dodnes nezvestní. Spomienky zajatcov, ktorí prežili, nesú v sebe dramatické a smutné, traumatické a tragické skúsenosti. V každom prípade sú to však skúsenosti, z ktorých sa my neskôr narodení môžeme poučiť: čoho sú ľudia schopní, v dobrom i zlom. sakriti opis