Miroslav Cipár vo svojich obrazoch nerieši veľké spoločenské témy, sú to však veľké, hoci pre niekoho aj ťažko postrehnuteľné témy individuality. Nie sú to obrazy žijúce len zo svojej farby a tvaru. Bráni sa proti tomu, že umenie nutne musí byť výrazom doby, tak ako ani výrazná individualita nemusí byť podriadená dobe. Táto skutočnosť je pri pohľade na maliarsku tvorbu Miroslava Cipára jednou z najzásadnejších. Bez obáv prechádza spektrom výtvarného umenia druhej polovice dvadsiateho a prvého desaťročia dvadsiateho prvého storočia. Ak má pocit, že niekde a niekedy ostalo niečo nedopovedané a poskytuje možnosti ďalšieho skúmania, vytvára nové obrazy bez ohľadu na to, či sa to zdá byť momentálne aktuálne alebo nie. V Cipárových obrazoch je vždy niečo pod niečím a niečo za niečím. A vnímavejší cítia, že ešte aj niečo medzitým. Pre Miroslava Cipára je dôležitú aj vizuálnosť, silný výraz obrazu, ktorý si divák hneď zapamätá, či autorovými slovami „farebná senzácia.“ Napriek tomuto vizuálnemu účinku Miroslav Cipár vytvára obrazy, ktoré viac oslovujú ducha ako zrak. Rozmach jeho tvorby, ktorý v poslednej dobe nastal, je sčasti dokumentovaný aj v tejto publikácií. V ateliéri nachádzam pri svojich návštevách ďalšie a ďalšie nové obrazy Miroslava Cipára, ktorý, ako som už napísal, má rád výzvy a nám udivujúcim spôsobom už neponúka len svoje ilustrácie, grafiky, značky, logá, kaligrafické diela ale svoje obrazy, ktoré nám za neho hovoria: „Som Maliar.“ sakriti opis