Zo šestnástich detí Márie Terézie bolo jedenásť dcér. Tri z nich neprežili najútlejšie detstvo. Táto biografia sa venuje ostatným ôsmim. Všetky dcéry mali s matkou úzky vzťah, ale okolnosti a postavenie rodiny ich neraz nútili vziať na seba úlohu šachových figúr na poli veľkej dynastickej hry. Politicky výhodné manželstvá mohli rozšíriť vplyv Habsburgovcov a posilniť ich moc. Za daných okolností nikto neuvažoval o zväzkoch z lásky a slobodnom rozhodovaní o vlastnej životnej púti. Napriek všetkému sa niektorým dcéram podarilo rozvinúť osobitné nadanie a prežiť plnohodnotný život. Osud poznačil dcéry Márie Terézie nemalými tragédiami: najznámejší je istotne príbeh Márie Antoinetty, manželky francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. Skonala pod gilotínou ako „občianka Capetová“. Aj pravý opak Márie Antoinetty, diplomaticky nadanú Máriu Amáliu, obetovali sobášnej politike. Nesmela si vziať muža svojho srdca, ale vydali ju za bigotného a neinteligentného vojvodu z Parmy, s ktorým prežila v nešťastnom manželstve 33 rokov. Krásu jej staršej sestry Márie Alžbety zohavili kiahne, a tak sa stal jej útočiskom kláštor. Johanna Gabriela sa dožila iba dvanástich rokov a Mária Jozefa mala šestnásť, keď zomrela tesne pred svadbou na kiahne. O rok mladšia sestra Mária Šarlota „zdedila“ jej ženícha Ferdinanda III. a ako Mária Karolína sa stala neapolsko-sicílskou kráľovnou. Napoleon ju však čoskoro zosadil z trónu a potom viedla nepokojný život. Na dve dcéry veľkej cisárovnej sa však usmialo šťastie: pekná a umelecky nadaná Mária Kristína, matkin miláčik, našla naplnenie života v manželstve z lásky s vojvodom Albertom Sasko-Tešínskym. A napokon najstaršia dcéra Mária Anna napriek svojmu telesnému postihnutiu prežila v Klagenfurte bohatý, vede oddaný život, obklopená básnikmi a učencami. sakriti opis