Čechovova tvorba a jeho početné listy nám umožňujú len letmé a protirečivé nahliadnutia do jeho vnútorného sveta a skúsenosti. Mnohí jeho životopisci sa na základe zachovaných zdrojov pokúsili vykresliť život svätca – človeka, ktorý sa v živote, skrátenom chronickou chorobou, vlastnými silami prepracoval zo dna až na vrchol, ktorý sa stal lekárom a staral sa o utláčaných, ktorý sa preslávil ako popredný európsky prozaik a dramatik svojej doby, ktorého celý život podporovala jeho zbožňujúca sestra a ktorý – hoci prineskoro – našiel šťastie v manželstve s herečkou, najlepšou interpretkou postáv svojich hier. Každá biografia je fikcia, ale fikcia, ktorá musí zodpovedať doloženým faktom. Tento Čechovov životopis sa usiluje pokryť o niečo viac, než bolo zdokumentované doteraz. Osobnosť Čechova sa vďaka tomu stáva ešte komplexnejšou. Ak aj však človek, ktorý sa tu vynára, je menej svätý, ak aj má svoj osud menej pod kontrolou, než sme videli doteraz, je rovnaký génius a nezaslúži si o nič menší obdiv. Jeho život by sa nemal chápať ako doplnok k jeho tvorbe. Naopak, bol zdrojom skúseností, ktoré živili jeho prózu. Je to predovšetkým život, ktorý je fascinujúci sám osebe. Anton Čechov trpel pod ťarchou nezlučiteľných nárokov kladených na umelca, ktorý niesol zodpovednosť voči svojmu umeniu, ako aj voči rodine a priateľom. Jeho život je mnohotvárny: nachádzame v ňom príbeh choroby, novodobú verziu biblického príbehu Jozefa a jeho bratov, či dokonca tragédiu dona Juana.