Milan A u g u s t í n Spisovateľ, výtvarník, historik umenia, cestovateľ časom a jedinečnými zákutiami celého sveta. Narodil sa v znamení Leva 21. 8. 1947 v Banskej Štiavnici. Je autorom literatúry faktu aj osobitých próz postmodernistického charakteru. Viedol expedíciu do Egypta - Sinaj '98. Z tohto prostredia vznikli knihy Dvanásť nocí s kráľovnou Hatšepsut (1999), Pod závojom bohyne Maat (2004), aj encyklopedicky ladený Slovník z Wassetu (2008). Transpacifickú cestu po Francúzskej Polynézii, ktorú absolvoval v roku 2007 z Tahiti cez Markézske súostrovie až na povestný Veľkonočný ostrov - Rapa Nui, opísal v ďaľšom encyklopedickom projekte Omyl pána Hayerdahla (2009). Na ostrove Oa Hiva navštívil hrob francúzskeho maliara Paula Gaugina, aby významnému umelcovi a jeho dielu zložil hold otextovaným kamenným fragmentom červeného jaspisu z banskoštiavnickej Kalvárie. Milan Augustín v bohatej literárnej tvorbe nezabudol ani na prostredie svojho rodného mesta. Banskú Štiavnicu zobrazil v knihe Posledný súd štiavnického baníka (1996). Ako bývalý banský technik štiavnického podniku Rudné bane, vždy sa zaujímal o dejiny baníctva, čo využil aj v rámci svojich kníh. Do literatúry faktu vstúpil knihami Cesty medených a bronzových bohov (1993), Kovové hrižovatky pani histórie (1994) a Cesty za obzor (1994), v ktorých opísal ťažbu i spracovanie drahých kovov a obchod s nimi. Titul Hľadanie súvislostí (1995) je analýzou slovansko - slovensko - hebrejských vzťahov. V dvoch zväzkoch Hľadanie vzťahov I. a II. (1997) opísal dejiny maďarsko - slovenských vzťahov od najstarších čias až po rok 1995. Kniha Hľadanie ciest I. (1998) je rozborom základných dejín euroázijských vzťahov a jej druhý diel s podtitulom Tibet (2000) je pohľadom na dejiny tajuplnej ázijskej krajiny. Po dvoch desiatkach knižných titulov sa M. Augustín vydal na zložitú cestu – rozhodol sa pre výstup na svoj vlastný literárny Everest rozsiahlym románom Démon mesta (2010). Vyše sto rokov novodobej histórie od konca 19. storočia až po začiatok roku 2010 podáva autor v podobe pestrého štiavnického panoptika. V dobových kulisách sa odohrávajú desiatky príbehov rodených obyvateľov mesta aj prisťahovalcov, ktorí sa rozhodli žiť v starobylej Banskej Štiavnici. Z katalógu Augustínovej autorskej výstavy s názvom Moja Štiavnica sa zachoval fragment jeho básne, ktorý by mohol byť aj mottom tohto románu: Pár čiar, zachytiť linky vzťahov, nakresliť tvoju podobu na časy, keď tu už nebude nikto z nás Milan Augustín v románe Démon mesta namaľoval pestrofarebnú fresku dávneho i nedávneho života, aby svojím videním vydal posolstvo o zaujímavých dejoch a udalostiach, o osudoch ľudí v našom stredoeurópskom priestore aj v celom, neustále sa meniacom svete. Toto dielo na svojich stránkach navždy zaznamenalo a odkrylo veci, ktoré tajomný démon dlho schovával kdesi v podzemí. Spisovateľ ich vyniesol na svetlo sveta a splnil tým svoju neľahkú misiu. Obsah: Prológ Prvá časť: Sitnianska krajina - 5 kapitol Druhá časť: Šachy - 5 kapitol Epilóg Memoria urbi O knihe a o autorovi sakriti opis