V monografii Diptych Štefana Uhra Organ a Tri dcéry od Evy Vžentekovej ide mimo iného o prehodnotenie desaťročia ustáleného výkladu dvoch významných režisérových historických filmov, o rozlíšenie scenáristického podielu Alfonza Bednára a následného vkladu Štefana Uhra do výslednej realizácii oboch diel. Doteraz v hodnoteniach dominoval výklad a postoj scenáristu, ktorému odporuje Uhrov autorský zámer, v oboch filmoch zvrchovane uplatnený a „ukrytý' do metaforickej reči a alegórie, podrobených v tomto texte analýze, dešifrovaniu a obsiahlejšiemu výkladu. Historicita, obraznosť aj spôsob Uhrovho rozprávania sú podmienené sakrálnymi zdrojmi katolíckej tradície a spirituality – v Organe v podobe imanentnej mystiky, v Troch dcérach bolestným vytesňovaním tejto mystiky. V Organe štátotvorný zážitok usvedčuje zodpovedných, no neobozretných „spasiteľov' rovnako ako vzplanutie bezškrupulóznych karieristov a servilných imitátorov, transformovaných v rámci dejinnej „chvíle' Troch dcér do tragických následkov osedlania si štátu vládou „ľudu“, u ktorého len obmedzenosť prekonáva nehanebnosť vyčíňania. Oba filmy sú zhodnotené aj v rámci Uhrovej ďalšej tvorby a porovnané s príbuznými dielami českej kinematografie (ide predovšetkým o kultový Obchod na korze a Jasného opus Všichni dobří rodáci). Text je podporený početnou fotografickou prílohou i citáciami z prameňov a ponúka sa aj ako všeobecná metóda pre „nákladnejší' rozbor filmového diela, nebrániac sa vyvolaniu nových kritických podnetov či diskusií. Zároveň považuje priestor venovaný obom Uhrovým filmom za isté zadosťučinenie veľkému slovenskému režisérovi a dôkaz bohatého potenciálu jeho jedinečného diptychu. Predslov publikácie napísal filmový historik Václav Macek a uvádza v ňom, že „predkladáme nový text, nový uhol pohľadu na Štefana Uhra a jeho miesto v slovenskom filme a kultúre. Eva Vženteková objavuje významy, ktoré ostali nepovšimnuté či nepochopené, rozpráva o poetike, ktorá zásadne zmenila našu hranú kinematografiu. V jednom však priamo či nepriamo potvrdzuje to, čo z Uhra urobilo „lídra' generácie a čo o ňom rozprávajú aj jeho kolegovia: iste, bol váhavý, neistý, v praktickom živote nebol žiadnym revolucionárom, ale vo filmovom umení sa ním stal. A nikdy sa zásadne nespreneveril základným životným hodnotám.' Súčasťou publikácie je aj technický scenár oboch filmov Organ a Tri dcéry, podporená je tiež početnou fotografickou prílohou. Zároveň je dôkazom bohatého potenciálu Uhrovho jedinečného diptychu.